Plávanie

 Zánikom ČSZTV sa dianie v plávaní prenáša do Slovenskej plaveckej federácie, ktorá v súčasnosti registruje 55 plaveckých klubov a cca 3250 členov a koordinuje dianie v tomto športovom odvetví. Na OH v Atlante v roku 1996 sa zúčastnili traja slovenskí plavci (Moravcová, Kodajová, Machovič), no do finále sa ani jeden z nich nedostal. M. Moravcová po olympiáde odišla študovať a trénovať do USA, čo výrazne ovplyvnilo jej výkonnostný rast. Postupne získavala medaily na MS a ME a prekonávala európske a svetové rekordy. Svojimi výkonmi sa dostala do európskej a j svetovej špičky. Najväčšie Úspechy M. Moravcovej, ale aj slovenského plávania sú jej dve strieborné medaily na OH v Sydney v roku 2000 na 100m motýlik a 200m v.s.. Jej kolekcia medailí a úspechov je obdivuhodná. Počas kariéry priniesla domov z vrcholných podujatí úctyhodných 67 medailí: z toho 2- olympíjske, 22 -svetových a 43-európskych kovov. Netreba zabudnúť ani na jej kolekciu rekordov: 3-svetové, 16-európskych a 203-slovenských seniorských rekordov. Do histórie plaveckého Svetového Pohára sa zapísala na čelo štatistík s úctyhodnými 105 zlatými medailami. Moravcová celkovo vyhrala sériu Svetového pohára tri razy. Plávanie sa našom území začínalo šíriť v druhej polovici 19.st. a jeho rozvoj nastal predovšetkým po I. novodobých Olympijských hrách v Aténach roku 1896. V Bratislave bol prvý krytý bazén Grössling postavený v roku 1895. Do vzniku ČSR v roku 1918, sa plávanie na Slovensku pestovalo iba v niektorých mestách ako v Bratislave, Košiciach, kde vznikali aj prvé plavecké odbory športových klubov. Prvý pretekárom slovenského pôvodu bol Zoltán Halmay, rodák z Vysokej nad Moravou, ktorý úspešne reprezentoval Uhorsko na troch OH (1900, 1904, 1908) a spolu získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. V roku 1919 bol založený Československý amatérsky plavecký zväz, ktorý sa stal r.1920 členom FINA. Prvú zmienku o športovom plávaní zaznamenávame z roku 1921, keď sa uskutočnili propagačné plavecké preteky medzi Devínom a Bratislavou. Usporiadal ich maďarský klub PAC Pozsonyi Atletic Club. V roku 1923 bol založený Slovenský plavecký zväz, ktorý ešte v tom istom roku vstúpil do Československého plaveckého zväzu. V roku 1928 bol postavený letný bazén LIDO v Petržalke, kde sa pripravovali všetci plavci z Bratislavy. Medzi najúspešnejších sa radili aj plavci z Košíc, kedy plavec a pólista V. Neményi z KAC Košice štartoval v r. 1924 na OH v Paríži, kde s v družstvom vodných pólistov obsadil 5. miesto. Výkonnosť slovenského plavectva do rozhodujúcej miery podmieňoval počet krytých bazénov a úroveň odborných trénerských kádrov. Počet klubov sa postupne rozširoval, po Bratislave pribúdali nové TPK - Trnavský plavecký klub, PPK - Piešťanský plavecký klub, ďalej v Banskej Bystrici, Trenčianskych Tepliciach, Banskej Štiavnici, Trenčíne a v Prešove. V rámci Slovenska boli najlepší plavci z Bratislavy. Vo všeobecnosti však slovenský plavci výkonnostne zaostávali voči českým, predovšetkým pražským. V období 2. sv. vojny sa oba plavecké zväzy rozdelili a osamostatnili, z pochopiteľných dôvodov výrazne poklesla aj výkonnostná úroveň pretekárov. V roku 1946 obnovuje svoju činnosť Československý amatérsky plavecký zväz a opäť sa stáva členom FINA. V roku 1946 vyrovnáva Ľ. Komadel z Piešťan svetový rekord na 400 m prsia a na OH v Helsinkách v roku 1952 sa zúčastňujú v družstve Československa aj traja Slováci Komadel, Bačík z Piešťan a Skovajsa z Bratislavy. V roku 1957 vzniká zjednotená telovýchovná organizácia ČSZTV a činnosť plaveckých oddielov riadi plavecký zväz ČSZTV. Celoslovenský rozmach plávania znemožňuje nedostatočný počet krytých bazénov a trénerských kádrov. K podstatným zmenám vo výstavbe bazénov dochádza až v 60.-tych rokoch minulého storočia, kedy bolo postavených v ČSR 30 krytých bazénov, ale predovšetkým v 80.-tých rokoch, kedy ich sprevádzkovali 140. V 70.-tých rokoch bol najúspešnejším slovenským aj československým plavcom M. Roľko zo Slávie UK Bratislava, ktorý v r. 1976 na OH v Montreale získal na 200m znak 6. miesto a v roku 1977 na ME vo Švédsku získal titul majstra Európy v na 100m znak a na 200m znak striebro. Z ďalších slovenských plavcov iba M. Géry dosiahol európsku úroveň, keď na ME v Sófii v r.1985 získal bronz na 100m motýlik. Po rozdelení Československa v r. 1993 začína nová etapa aj v oblasti plaveckých športov. Nové politicko - spoločenské zmeny ovplyvnili aj slovenský šport. Postupne sa znížila štátna starostlivosť a hlavne finančná podpora, ktorá negatívne ovplyvňuje činnosť každého plaveckého klubu.